Tentokrát sa naše sústredko začalo na železničnej stanici v Púchove, kde sme sa stretli a nastúpili do autobusu. Spoznali sme v ňom už mnohé známe tváre vedúcich a účastníkov, ale aj ľudí, ktorých sme síce predtým nepoznali, ale teraz po sústredku sme už kamaráti. Autobus nás zaviezol do Zliechova, kde sme mali stráviť nasledujúci týždeň.

SOBOTA

Ešte pred Školou v prírode sme si vypočuli príhovor od pomocníkov nášho vodcu Kim Il Žabu. Dozvedeli sme sa dôležité informácie o ubytovaní a mohli sme sa ísť ubytovať. Po chvíli na ubytovanie sme sa stretli v spoločenskej miestnosti, aby nás v Kórejskej ľudovo demokratickej republike privítal sám, náš veľký vodca Kim Il Žaba. Porozprával nám o svojom živote a vyzval nás, aby sme sa aj my predstavili jemu a odovzdali mu pripravený dar. Náš veľký vodca dostal od malého glóbusu, cez kresbu až po našu dušu všetko. Keď už sme sa spoznali, dozvedeli sme sa o tom, ako prebieha deň na sústredku, základné informácie o ubytovni a aj to, prečo sme vlastne tu. Prišli sme tam rovno z gulagu na výber Kim Il Žabu, keďže sme preukázali nejaké tie schopnosti v informatike a fyzike a on potreboval pomôcť. Keďže dávno uskutočnené pristátie rakety KĽDR na Mesiaci bol vlastne podvod a astronauti z KĽDR tam nikdy neboli. Severná Kórea tiež tvrdila, že na Mesiaci je zapichnutá ich vlajka a ona tam nie je. Problémom sa to stalo až teraz, keďže astronauti z USA sa chystajú na Mesiac a zistili by, že vlajka KĽDR tam nie je a naša skvelá krajina by bola očierňovaná všetkými, čo by nebolo dobré. Potreboval aby sme pripravili a vyslali na Mesiac raketu a urobili tak skôr ako USA, ktorí sa chystajú odletieť o týždeň.

My sme sa predsalen ešte poriadne nepoznali, a to sme museli napraviť práve v nasledujúcej hre. Každý sme postupne dostávali úlohy, ktoré sme museli splniť s nejakým spoluúčastníkom podľa zadania. Bolo to spoločné tancovanie, spievanie, fotenie alebo napríklad aj vymieňanie si ponožiek. Takýchto úloh splnil každý 10 a všetci potom mohli ešte vypĺňať nejaké bonusové úlohy. Za výborne splnené úlohy sme dostali rôznofarebné bavlnky. Podľa farieb našich bavlniek sme sa rozdelili do 6 pracovných tímov - družiniek. V družinke nás bolo šesť alebo päť a už sme sa horlivo púšťali do spoznávania ostatných v družinke a vymýšľania mien pre pracovnú skupinu. Vybrali sme si mená: Súdruhovia z Pchjongjangu; Kimova mládež; Mário, daj nám pokoj; MUGA (Make Ufo-prask Great Again), Ľudovo-demokratické jednorožce a Socialisticko-komunistické slovenské združenie.

Ku koncu dlhého dňa sme sa ešte vybrali von so sviečkami a zahrali si „Stmeľovačku“. Každá družinka dostala sviečku a oznámenie či pre túto hru patrí pod USA alebo Severnú Kóreu. Tí z Kórei mali prepraviť sviečku na vyznačené územie a tí z USA im to mali prekaziť, poväčšine sfúknutím sviečky. Cieľom bolo odhaliť špiónov z USA a prepraviť zapálenú sviečku. Po tomto veľmi dlhom dni, ktorý sme začali všetci ešte doma a skončili ho už ako zohratá paria na sústredku sme si šli ľahnúť.

Nedeľa

Ráno nás čakal, ako už každé ráno na sústredení príjemný playlist pesničiek na budíček a už nie tak príjemná rozcvička dnu alebo vonku, podľa počasia. Tentokrát sme sa rozcvičili vonku a pobrali sa na raňajky. Po raňajkách sme sa či už fyzici alebo informatici naučili veľa nového na prednáškach s možnosťou výberu každý deň a na seminároch, na ktorých sme sa 4 dni po sebe vzdelávali o jednej téme. Medzi prednáškami a seminármi sme si zahrali športy, tentokrát 3 rôzne. Bol to napríklad šport, v ktorom sme mohli hádzať loptu spoluhráčom, ale len dozadu a cieľom bolo poprihrávať si loptu až do súperove brány. Bolo to komplikovanejšie, keďže každý mal život v podobe šatky ktorá mu trčala z vrecka. Ak mu niekto túto šatku vytiahol zomrel a musel sa ísť oživiť do vlastnej brány.

Poobedný program sme začali odpočinkom – rôznymi hrami, rozprávaním sa, spánkom a pokračovali hrou, v ktorej sme si s inými družinkami licitovali čas, za ktorý obehneme stanovištia a prinesieme papierik, že sme tam boli. Cieľom bolo urobiť a stihnúť čo najviac takýchto obehov. Ďalšia hra skôr pre naše mozgy bol Matematicko-fyzikálno-informatický náboj. Ako družinka sme mali vyriešiť rôzne príklady a úlohy z matematiky, fyziky a informatiky, výsledok sme mali odovzdať vedúcemu a ak bol správny mohli sme si ísť po odmenu – nejaký koláč alebo iné jedlo, ktoré sme si museli zobrať spoza mreží. Po dezerte sme si dali večeru a oddýchli sme si. Zahrali sme si „Zmyslovú hru“, kedy sme museli my, ako špióni zistiť informácie o USA a poslať ich do KĽDR, či už cez vysielačku alebo hovorením cez plachtu. Na to aby sme sa dostali do USA sme potrebovali pas a ten sme mohli získať jedine tak, že sme preukázali zručnosti nejakého zmyslu. Museli sme v najmenej dvojiciach vedieť rozoznať látky podľa hmatu, vedieť RGB zloženie rôznych farieb, rozoznať korenia a čaje podľa čuchu, rozoznať hymny rôznych krajín... Po tejto hre sme išli spať, keďže veľa zaujímavých hier na sústredku nás ešte len čakalo.

Pondelok

V pondelok ráno sme sa zobudili opäť do chladného a sychravého počasia. V teple školy v prírode sme sa niečo nové naučili na prednáškach a netradične hneď nasledujúcich seminároch. Mysleli sme si, že sa nad nami vedúci zľutovali a nemusíme ísť von do toho škaredého počasia, no pravdou bolo niečo oveľa horšie. Po seminároch sme nešli športovať.

Pozreli sme si video – už druhé televízne noviny zo Severnej Kórei. Keď sa tieto noviny zopakovali už párkrát uvedomili sme si, že to je šifra. Dosť krátke noviny sme si pozreli veľmi veľa krát, kým sme vedeli ako túto šifru vyriešiť. Zo začiatočných písmen mien detí v škôlke, ktorá bola na prízemí našej ubytovne, sme poskladali konečne niečo zmysluplné. Po vyriešení sme sa dozvedeli, že ideme von do toho nie tak vľúdneho počasia a budeme tam až do večera. Šifrovačka sa mohla začať, hneď potom ako sme si vybrali, s ktorým vedúcim ako družinka chceme ísť, zbalili si jedlo, pitie, karimatku a teplo sa obliekli. Zastavili sme sa ešte nakúpiť jedlo a vodu na cestu a mohli sme sa vydať k prvej šifre. Neďaleko sme našli maľovanú krížovku. Začalo pršať, a tak niektorí pod strechou zastávky a niektorí len tak na ceste sme začali maľovať. Krížovka nebola až taká ľahká , pričom sa v nej vyskytla aj chyba a tak 5 družiniek zo šiestich maľovalo zopár hodín. Jedna družinka, ktorá veľmi dobre využila možnosť pokračovať ďalej v hre aj keď túto šifru nevyriešili, prešla celú dosť náročnú trasu s desiatimi šiframi a aj keď sa vrátili poslední, túto šifrovačku vyhrali. Ostatné družinky sa po dlhotrvajúcom riešení prvej šifry vydali k ďalším, no neskoro večer sa vrátili uzimený s vyriešenou len polovicou šifier. Aj keď bola zima, blato a dážď nikto sa nenudil a všetci sa vrátili so zážitkami a skúsenosťami s riešením šifier – maľovanej krížovky, zvláštneho bludiska, spleti farebných bavlniek, obrázkovej šifry... V ubytovni sa všetci zohriali a dali si neskorú večeru. Nasledoval voľný program, kedy sme si rozprávali zážitky, doriešili šifry, zahrali si nejaké hry a rozprávali sa.

Utorok

V utorok ráno sme sa po pesničkovom budíčku rozcvičili, najedli a naučili sa veľa nového na prednáškach a seminároch. Aby si aj naše hlavy oddýchli okúsili sme čaro vnútorných športov, konkrétne šarád – pantomímy; obdoby hry hutututu, kedy musíte prejsť do súperovho poľa, dotknúť sa niekoho, vrátiť sa do svojho poľa, pričom neustále rozprávate tutututu, v tomto prípade hry žabababa, sme na oslavu nášho vodcu hovorili babababababa.

Po obede sa vedúci rozhodli využiť kreatívne a prospešne nadbytočný chlieb, množstvo chleba, ktoré sme dostávali veľmi často od pani kuchárky na olovranty, desiaty a druhé večere. Tento chlieb sme nedokázali zjesť len tak a tak sme ho jedli aby sme na výmenu dostali fazuľky. Z tejto hry sme si urobili veľkú zábavu, keďže sme sa pri jedení rozprávali a vymýšľali veci ako toast – krajec medzi dvoma krajcami chleba. Fazuľky sme potrebovali na úspech v tejto hre. Mohli sme ich získať aj výhrou od súpera v nejakej mini hre, napr. Finger of death. Cieľom tejto hry bolo získať čo najviac fazuliek a kúpiť si za fazuľky čo najlepšie veci, ktoré sme potrebovali. Svojim astronautom sme kvôli blížiacej sa ceste na Mesiac museli vyrobiť skafandre z pripraveného materiálu – kartón, chlieb, CD... alebo z akýchkoľvek vecí, aké sme len našli, spojených lepiacou páskou alebo drôtom. Pred všetkými sme naše skafandre predviedli a porota nás ohodnotila, podľa toho ako bezpečný, originálny, praktický bol náš oblek. Po voľnom večeri sme sa už chystali spať, keď vedúci oznámili, že si máme vybrať vedúceho, nájsť si miesto a ideme hrať hru.

Boli sme celkom pripravení na cestu na Mesiac, ale stále sme potrebovali vybaviť nejaké dôležité veci. V tejto hre sme museli oslobodiť raketu KĽDR tak, aby mohla vzlietnuť, keďže bola v hangári; zohnať vlajku KĽDR; vyslúžiť si požehnanie od Kim Il Žabu na cestu na mesiac; pripraviť jedlo pre astronautov... Vyberali sme si kam chceme ísť a čo chceme robiť – či ísť do jedálne alebo miestnosti bez gravitácie, čo povedať pani kuchárke v jedálni... Nakoniec sme všetci oslobodili z väzenia Miley Cyrus s otcom, dali pani kuchárke suroviny na chutné jedlo, na získanie vlajky využili miestnosť bez gravitácie, dostali sa priamo ku Kim Il Žabovi prezlečení za čašníkov a žeriavom, na ktorého guli sedela Miley Cyrus rozbili strechu hangáru, v ktorom bola raketa KĽDR. Po tejto zábavnej, zaujímavej, no v súhlase s neskorými večernými hodinami únavnej hre sme sa vybrali von aby sme sa doslova stratili a našli. Vedúci nás so zaviazanými očami v dvojiciach alebo trojiciach rozmiestnili v okolí dediny a nechali nás tam. Museli sme sa podľa nášho orientačného zmyslu sami vrátiť, čo sa všetkým podarilo a mohli sme ísť po výbornom, no dlhom a náročnom utorku spať.

Streda

V stredu sme si pospali dlhšie a dali si neskoré raňajky. Všetci aj napriek tomu unavení sme sa vybrali na opäť poučné a celkom zaujímavé prednášky a po posledný – štvrtý krát aj na semináre. Verte či nie bolo nám to ľúto. Športy sme nahradili raňajším spánkom a mohli sme sa preto vybrať rovno na obed.

Po obede sme museli našich astronautov, ktorí všetko zabudli naučiť aspoň základné veci, ktoré budú potrebovať na Mesiaci. Naučili sme ich skladať autíčko z lega – na výskum na Mesiaci a ovládať autíčko v špeciálne pre nás upravenej hre Trackmania, v ktorej sme za dobrú hru pri billboardoch Kim Il Žabu a za zvukov severokórejskej hymny mohli získať „chleba“ a za úplne fantastickú hru „chleba s máslem se salámem“. Naši astronauti predvádzali svoje zručnosti v čo najkratšom čase a my sme mali možnosť vychutnávať si teplo ubytovne, ktoré nám bolo onedlho škaredo zobrané. Nasledovala hra vo veľmi nepeknom počasí – vonku, kde sme museli bežať zo stanovištia po nejakú farbu vlajky KĽDR – bielu, modrú alebo červenú a doniesť ju naspäť vedúcemu na stanovište skôr ako nám ju ukradne nejaká iná družinka tým, že nás všetkých (z našej družinky) zabije - zoberie nám šatku alebo ukradne fľašu tomu, ktorý ju momentálne má. Táto hra bola kvôli počasiu skrátená a aj napriek tomu, že to bola dobrá hra, bola nám zima a s radosťou sme sa vrátili do tepla.

Večer sme sa v družinke rozdelili do dvoch tímov a na rôznych stanovištiach sme debatovali proti iným tímom, na témy ako napríklad Sústredko je lepšie ako škola; Je lepšie zabudnúť si na sústredko uterák ako zubnú kefku. Jeden tím bol za a druhý proti tejto vete - téme. Museli sme presvedčiť vedúceho - rozhodcu a druhý tím argumentami vo všetkých častiach debaty: úvodnom slove, otázkach, debate a závere. Táto hra nás veľa naučila, mohli sme si zmerať sily v rétorike a bola to zábava, keďže mnohé argumenty boli veľmi zaujímavé a kreatívne. Po štvrtom – bonusovom kole debát sme si zahrali na gitaru či zahrali hry. Všetci sme sa aj keď už s veľkou neochotou pobrali spať, keďže sústredko sa pomaly blížilo ku koncu, a to sme nechceli.

Štvrtok

Štvrtok sme po rannej rutine začali Magnicifientným človeče, kedy sme sa v družinke rozdelili na osobu pri človeče, čarodejníka, medika... Čarodejníci a podobní hráči museli zbierať rýchlosť, skúsenosť... aby sa vylepšovali a osoba pri pláne hry mohla uváženou hrou, pomocou vylepšovania sa a posúvaním sa po pláne poraziť ostatných. Rýchlosť a podobne sme získavali plnením užitočných a zábavných questov – upratovaním, urobením selfie s našou pani kuchárkou, hraním Trackmanie či iných počítačových hier, vypočítaním úloh...

Po obede keď sme dohrali človeče, vybehli sme von na rôzne merania, aby sme dokázali nájsť kľúče a kódy. Podarilo sa nám to a po viacerých meraniach sme našli všetko potrebné na odomknutie gulagu a vyslobodenie našich blízkych. Meraniami sme zisťovali hodnoty, ktoré nám povedali či je blízko nejaký kód, kľúč alebo nič. Niektoré kľúče a kódy sme našli ľahko a niektoré sme museli hľadať veľmi dlho, no nenudili sme sa a úsilie sa vyplatilo, keďže sme mohli vyslobodiť našu rodinu z gulagu. Nakoniec sme sa pustili do boja proti Kim Il Žabovi a zvrhli jeho vládu pri bojovke – bojovej hre, kde sme mali na pár sekúnd zdvihnúť vedúcich nad zem, čo nebolo až také jednoduché, akoby ste si mohli myslieť. Po očistení sa od blata a prezlečení sme uzavreli oficiálny program na sústredení, čo nám bolo všetkým určite ľúto.

Vyhodnotili sme korešpondenčné časti UFO a PRASK ako aj celé sústredko. Všetci sme to zajedli dobrotami, ktoré pre nás pripravili vedúci ako odmenu a utešení myšlienkou na ďalšie skvelé sústredko sme sa rozhodli rozprávať sa, hrať na gitare, čítať knihy, hrať rôzne hry – najpopulárnejšou hrou sústredka sa stal jednoznačne Bang, no nezaostávali ani iné – tancovať až do rána alebo dokedy vydržíme. Posledná noc bola super a šanca nudiť sa nebola, to bol aj dôvod prečo sme boli ráno všetci veľmi unavení.

Piatok

Piatok sme sa všetci unavení po raňajkách začali baliť, upratovať, triediť veci a posledný krát sa porozprávať, či zahrať. Spolu sme museli čo najrýchlejšie upratať aj spoločné priestory, a tak sme si ani neuvedomili ako rýchlo sme si zniesli kufre na prízemie a išli sa odfotiť. Po spoločnom fotení sme odišli autobusom na vlakovú stanicu v Púchove, kde sme sa rozdelili na rôzne smery. Predtým sme sa ale stihli rozlúčiť, dohodnúť si ďalšie stretnutia či zobrať kontakty na našich nových kamarátov. Rozhodnutí riešiť semináre, aby sme sa znova stretli sme sa vybrali domov.

Sústredenie bolo fantastické, zábavné, poučné, plné programu a družinkového súťaženia. Určite sme všetci vďační a šťastní, že sme mohli stráviť týždeň so skvelými ľuďmi – informatikmi a fyzikmi a veríme, že sa stretneme znova. Už sa tešíme na ďalšie sústredko, stačí len vyriešiť zopár úloh.

Miška, Veve, Gabo :)