Prvý ročník PRASKu úspešne skončil a nadišiel čas aj na prvé PRASK sústredenie, ktoré sa konalo 3. - 9. októbra v Škole v prírode Dobrá Voda a bolo spojené so sústredením fyzikálneho semináru UFO. A treba povedať, bolo to zatiaľ najlepšie PRASK sústredenie :)

Sústredenia sa zúčastnilo 16 detí za seminár PRASK a 20 za seminár UFO. S jedenástimi vedúcimi sa stretli v sobotu na vlakovej stanici v Trnave. Tam už na nich čakal objednaný autobus. Nadšení sa všetci spoločne vydali do Dobrej Vody, kde, ako cestou zistili, je prísne tajné pracovisko špiónskej organizácie U.F.O.P.R.A.S.K..

Deň 0.

Na mieste nás privítal agent Syseľ, ktorý nám dal pokyny ohľadom ubytovania. Možno si myslíte, že také niečo musí byť úplne jednoduché, opak bol však pravdou. Museli sme si nájsť kamarátov do izby, prejsť zdravotnou prehliadkou, vyplniť byrokratické tlačivá a ak sme zabudli doma 200 gramov chutného koláča, museli sme nájsť našu sústredkovú mamku, ktorá nám nejaký narýchlo upiekla. Našťastie, všetkým sa podarilo včas ubytovať.

A keďže sme nepoznali jeden druhého, začali sme sa zoznamovať. Po chate bolo rozmiestnených niekoľko stanovísk, kde sme si mohli vyrobiť menovku, modelovať z plastelíny, hádať mená ostatných účastníkov alebo sa ich pýtať nemiestne otázky ("Meniš si každý deň ponožky?"). No a popri tom všetkom sa snažiť zapamätať nových 40 mien. Ako vysvitlo, pri chlapcoch to bolo veľmi jednoduché. Takmer každý bol Kubo, Samo alebo Maťo, takže stačilo vyskúšať tieto tri možnosti a takmer určite ste trafili.

Nuž a skôr ako sme išli na večeru sme boli rozdelení do šiestich družiniek po šesť účastníkoch. Výber bol takmer úplne ľubovoľný, záležalo len na nás, ktorú zo šiestich zlých vecí, ktorá sa nám môže stať si zvolíme. Nakoniec ale vysvitlo, že tí vedúci vôbec nie sú takí hnusní ako sa tvária a každá zlá vec sa premenila na vec príjemnú. A išlo sa jesť.

Na takom sústredení je vždy čo robiť, preto sa niet čomu diviť, že hneď po večeri nasledoval ďalší program. Bolo sa treba spoznať v rámci družinky. Každá skupinka sa teda zatvorila na jednej izbe spolu s vedúcim, ktorý im zadával rôzne kooperatívne úlohy. Napríklad, zistite ktorá karta chýba v tomto balíčku. Alebo zoraďte týchto 100 čísel a nepomýľte sa pri tom. Nakoniec sme si všetci urobili "osobnostný test" pozostávajúci z množstva otázok štýlu: "umenie alebo šport", "zima alebo leto"... aby sme zistili, kto z družinky má s nami najviac podobný vkus.

Touto aktivitou sa skončil pripravený program a až do večierky sme mali voľno. Preto sme sa všetci stretli v spoločenskej a našli si niečo, čo nás bavilo. Či už to bolo spievanie pri gitare, alebo hranie spoločenských hier, frčkaná či len také nezáväzné rozprávanie... bavili sme sa, až kým o jedenástej nepriešiel čas ísť spať. Treba sa predsa šetriť aj na ďalší deň.

Deň 1.

Do nového dňa sa treba správne naštartovať. A nie je nič lepšie ako dobrá rozcvička. Trochu behu, trochu naťahovania a človek je pripravený na všetko, čo ho čaká (alebo aj nie).

Po raňajkách nasledoval odborný program. Boli sme rozdelení do dvoch skupín - začiatočníkov a pokročilých. Prednášky však boli zhruba rovnaké, iba tempo sa líšilo. Doobeda každý absolvoval jednu hodinu programovania, kde sa buď učil programovať alebo robil nejaké náročnejšie úlohy. Každé doobedie bola aj jedna hodinu teoretickej (až polopraktickej) prednášky. Počas týždňa sme sa naučili základy programovania v C++, zistili ako sa v počítači ukladajú dáta a ako sa s nimi dá pracovať, spoznali niekoľko jednoduchých algoritmov na usporadúvanie čísel a nakoniec si povedali niečo o grafoch a hľadaní ciest v nich.

Aby sme však celé doobedie nesedeli len na zadku, medzi prednáškami boli krátke športy, kde sa hral upravený futbal, pozmenená vybíjaná a hra s názvom Hutututu, ktorá sa ani nedá poriadne popísať, či prirovnať k niečomu známemu... povedzme len, že je to veľmi zaujímavá hra.

Po obede si vedúci prichystali dve hry, ktoré mali slúžiť ako súčasť výcviku v špiónskej akadémii. V prvej boli po dedine rozmiestnené stanovištia s vedúcimi, ktorí s nami obchodovali. Na papierikoch mali účastnici peniaze, u vedúceho si za ne mohli kúpiť napríklad sviečky a tie potom (samozrejme za väčšiu) cenu predať u iného vedúceho. Ak to budete opakovať, získate neskutočný profit. To však nebolo všetko. Aby hra bola zaujímavejšia, mohli sme sa snažiť vedúcich všeliako oklamať alebo okradnúť. Čokoľvek bolo dovolené. A vtip bol v tom, že vedúci netušili, že niečo také sa môže robiť. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa medzi nimi počas hry začala šíriť paranoja. Zrazu si oveľa viac strážili svoje veci, lebo niektoré im už stihli zmiznúť.

Po tejto obchodovačke sme si zahrali prestrelky naživo. Ako náboje nám slúžili plastové loptičky, ktoré sme po sebe hádzali. Kto bol zasiahnutý, umrel a musel sa ísť oživiť. Hrali sme niekoľko rôznych verzií tejto hry. Či už sme prenášali správy medzi vedúcimi alebo sa snažili ako teroristi odpáliť bombu. Celé sme to potom zakončili obrovskou prestrelkou - každý proti každému.

Po večeri si pre nás niektorí vedúci pripravili populárne prednášky. Dozvedeli sme sa niečo zaujímavé o šifrovacích hrách, nekonečnách alebo divnej pravdepodobnosti.

Večer sme mali opäť voľný program. Až kým neprišiel vedúci a neoznámil nám, že dnes v noci bude nočná hra. Dve staršie agentky, Maja a Kaťa boli zajaté počas ich misie. Našťastie vieme, kadiaľ budú dnes v noci obe prenášané. Síce ich nemôžeme oslobodiť, nenápadne by sme však od nich mohli získať nejaké dôležité informácie. Dostali sme aj presné časové rozpisy a mapu, podľa ktorej sme vedeli, kto kedy a kde bude.

V noci, zhruba o druhej sme sa teda sami zobudili a vytrepali sa von na miesto prvého stetnutia. Zanedlho tam dorazili dvaja strážcovia chrániaci Kaťu. Podľa pokynov začali zabezpečovať miesto okolo. Kým sa nepozerali, veľmi nenápadne a opatrne sme sa prikradli ku Kati, ktorá nám odovdzala časť tajnej správy. Rovnaký scenár sa počas noci zapakoval viackrát, aj keď musím povedať, že občas sme mali fakt na mále a strážcovia nás takmer zahliadli. Nad ránom sme sa však úspešne vrátili na chatu, kde sme zrekonštruovali celú správu a zistili sme, že manželia Smithovci odcudzili tajné raketové plány a plánujú s nimi strašné veci. No a naviac sa zajtra v ich dome koná veľká spoločenská udalosť - ples.

Deň 2.

Ráno a doobedie druhého dňa sa príliš nelíšili od toho prvého. Akurát prednášky boli iné. To zaujímavé sa stalo poobede. Do organizácie prišiel nový agent - agent Žaba. Ako sa zdalo, ten mal na nás úplne iný názor ako agent Syseľ. Pokladal nás za neschopných a nevhodných na to, aby sme sa stali agentami. Našťastie jeho názor nezdieľal nikto zo zvyšných starších agentov. Napriek tomu svoj nesúhlas nahlas vyjadroval vždy, keď sa dalo.

Prvá hra, ktorú sme to poobedie hrali bola zaujímavá verzia klasického pexesa. Takisto sme potrebovali nájsť čo najviac párov. Chyták bol ale v tom, že páry boli rozdelené a nachádzali sa na opačných koncoch ihriska. Aj naša družinka bola rozdelená na dve časti a ak sme chceli nájsť nejaký pár, museli sme utekať do stredu ihriska, kde sme sa dohodli s druhou polovicou, akú kartičku majú otočiť. A verte mi, že je dosť ťažké popísať obrázok na pexese, keď sú tam všade len inak chlpaté psy.

Keď sme sa vrátili z tejto hry spať na chatu, agent Syseľ nám oznámil, že večer sa budeme musieť infiltrovať na spoločenskú udalosť Smithovcov a ukradnúť raketové plány. Aby sme však zapadli do vysokej spoločnosti, musíme sa toho ešte veľa naučiť. Dostali sme teda rozvrh veľkého množstva predmetov, na niektoré z nich sme sa mali zapísať, následne ísť na ich prednášku a absolvovať z nich skúšku. Čím lepšia známka zo skúšky, tým lepšie.

Začali sme teda pobehovať po študíjnom odelení, prednáškach a skúškach. Okrem iného sme mohli absolvovať zaujímavé prednášky ako: etiketa na pánskych záchodoch, kurz chodenia na opätkoch, ako správne podať ruku, správne podávanie čaju alebo úvod do teórie krytia (nech už to znamená čokoľvek). Ako nám vedúci prezradili, tento model nie až tak nepresne vystihoval systém fungovania vysokej školy.

Po večeri prišiel špeciálny prednášajúci, Ing. Rasťo Rehák z jednej bratislavskej firmy a prednášal nám o tom, ako sa prenášali informácie pred niekoľkými desaťročiami. Nakoniec nám ukázal aj ručne spravený telegraf a svietiace lietadielko na ovládanie, ktoré išiel s nami otestovať.

No a potom nadišla dlho očakávaná spoločenská udalosť u Smithovcov. Každá družinka sa mala rozdeliť na tri dvojice. Prvá dvojica boli hackeri, ktorí sa snažili prelomiť bezpečnostný systém rodiny Smithovcov. S pomocou programovania a logiky postupne objavovali tajné heslá do systému a vypínali bezpečnostné kamery a iné obranné mechanizmy.

Druhá dvojica sa musela obliecť najštýlovejšie ako vedela a išla na párty, kde robila spoločnosť manželom Smithovcom a ich kamarátom. Celý čas sa musela chovať podľa protokolu, aby si nikto nevšimol niečo podozrivé a pri tom nenápadne vyzvedať kde sú uložené raketové plány a aká je kombinácia do trezoru.

Posledná dvojica slúžila ako obsluha. Nosili jedlo a pitie. To však nebolo všetko. Okrem iného mali ako jediný voľný pohyb po dome, takže mohli odomykať zámky, preposielať tajné správy medzi hackermi a spoločníkmi Smithovcov, odstrániť ochranku...

Nakoniec sa nám podarilo všetkým skoordinovať a úspešne otvoriť trezor a zmiznúť aj s raketovými plánmi. A keďže bolo neskoro večer, tak sme sa pripravili do postele a išli spať.

Deň 3.

Počas prednáškového doobedia sme zažili miernu zmenu, keď k nám prišiel z Bratislavy docent Kundrácik, ktorý nám spravil prednášku o fyzikálnom pohľade na strieľanie z luku. Dokonca doniesol niekoľko skutočných, športových lukov a potom sme si s nimi mohli zastrielať na terč. Síce sme mali pokušenie strieľať po zlom agentovi Žabovi, bolo nám to však vyhovorené. Škoda.

Po obede nás už klasicky čakali zážitkové aktivity. Síce agent Žaba bol stále proti tomu, aby sme robili čokoľvek užitočné pre organizáciu U.F.O.P.R.A.S.K., agent Syseľ si to s ním vybojoval. Prekvapivo však niektorí vedúci začali súhlasiť so Žabom. A z nejakého dôvodu mali všetci títo vedúci na krku podivné červené jazvy.

Nasledovala hra, v ktorej sme súperili proti sebe. Každý sám za seba. K dispozícii boli tri súťaže. Finger of death, čo je silová hra, v ktorej sa dvaja hráči chytia pravou rukou a vystrú prostredník. Cieľom je dotknúť sa týmto prstom súperovho tela. Je to niečo na štýl pretláčania a akrobatiky a občas treba mať naozaj nečakané taktiky, ktoré súpera prekvapia. Druhá hra boli 3D piškvôrky. Klasická hra, akurát sa hrá v kocke 4x4x4, čo pridáva nové možnosti ako spraviť štyri susedné rovnaké znaky. Môže to byť stĺpec, riadok, ale aj telesová uhlopriečka... Posledná hra bol prešpekulovaný kameň, papier a nožnice. Každému znaku bolo priradené číslo - počet víťazných bodov, ktoré získa hráč ak vyhrá pomocou tohto znaku. Čo mierne ovplyvňovalo, čo chcete zahrať. Lebo ak bol človek chamtivý a hral najcennejší znak, mohlo sa mu to ľahko vypomstiť, lebo súper sa bránil práve proti tomuto znaku.

V každej z týchto troch súťaží mal hráč osobné skóre, ktoré vyjadrovalo, ako šikovný v tej súťaži je. Hráči sa mohli medzi sebou vyzývať na súboje. Ten kto vyhral si skóre zväčšil, ten druhý o nejaké prišiel. A ak sa vám podarilo poraziť niekoho, kto mal oveľa vyššie skóre ako vy, získali ste naozaj veľa bodov. Cieľom bolo byť na konci čo najlepší v aspoň dvoch súťažiach.

Po tejto hre však agent Syseľ prehlásil, že musí ísť domov, aby sa zúčastnil záhradkárskej súťaže. A že nás prenecháva, aj keď nerád, pod dohľadom agenta Žabu. A ten nám dal tú najviac zbytočnú úlohu akú sa mu podarilo nájsť. Mali sme vypratať starý sklad plný zbytočných harabúrd.

Po dedine a okolí boli vylepené papiere, ktoré nás navigovali pri snahe vyprázdniť sklad. Na každom papieri bol napísaný kúsok príbehu, ktorý sa práve odohrával. A na konci sme vždy dostali niekoľko možností, čo chceme robiť. Podľa toho sme sa vybrali ku ďalšiemu papieru, aby sme zistili, čo sa deje v príbehu ďalej. Niektoré cesty boli smiešne a iné ešte smiešnejšie.

Po večeri boli prednášky, ktoré sme zameškali ráno a po nich nasledoval večerný program. V rámci neho sme mali cibriť naše špiónske schopnosti. Napríklad sme dostali fotky izieb vedúcich a museli sme zistiť, ktorým vedúcim patria. Alebo sme museli zamaskovať člena našej družinky, aby ho zvyšné družinky nespoznali, či nafotiť sochu z našich tiel znázorňujúcu bicie a žehličku. Zaujímavé tiež bolo počúvať zvukové nahrávky a zisťovať, aký predmet ich vydáva. Zips alebo záchod boli tie ľahšie, ale spoznať zvuk varnej kanvice bolo dosť náročné.

Neskôr večer sme si ešte s vedúcimi zahrali uzol. V tejto hre vytvoria hráči na zemi veľký uzol. Pochytajú sa rukami, preplatú si nohy medzi seba, proste sa čo najviac zamotajú. Mimo nich je jediný účastník, ktorý sa ich snaží rozpliesť. To znamená vykliesniť niekoho spomedzi tej spleti rúk, nôh a tiel. Keď sa mu to podarí, vytiahnutý hráč mu pomáha v rozpletaní. Je to fakt zábava, aj keď fyzicky dosť namáhavé. A rozpliesť posledných dvoch, troch zapletencov vie byť dosť komplikované.

Deň 4.

Dnes nás čakali posledné prednášky a športy. Vedúci sa naozaj snažili, aby nám do hlavy vtrepali čo najviac vedomostí ako sa dalo. A my sme sa zase snažili, aby sme získali posledné body na športoch.

Poobede však nastal rázny zvrat v deji celého sústredenia. Do dediny agenta Sysľa nás zavolal komisár miestnej polície Július Hľuza, aby nám oznámil, že agent Syseľ bol dnes zabitý a on potrebuje našu pomoc s vyšetrovaním. Samozrejme sme hneď súhlasili a rozhodli sme sa, že za každú cenu chytíme človeka, ktorý zabil našeho obľúbeného hlavného agenta.

Boli sme zavedení na miesto činu, kde sme videli ležať Sysľovo nevládne telo. Končatiny mal divne poskrúcané a v hrudi sa mu leskli tri krvavé bodné rany. Vedľa neho bol na zemi pohodený zakrvavený trojzubec. Bolo preto samozrejmé, že sme sa vybrali za miestnym rybárom Baltazárom. Ten, prekvapivo, nemal žiadne aliby. Vraj bol celý deň na mori chytať ryby. Podozrenie zosilnelo, keď sme sa porozprávali s Klotildou, ktorá pracovala vo väznici a tá nám prezradila, že Baltazár bol kedysi dávno zatknutý. Podľa policajného spisu, ktorý nám ukázala to bol práve agent Syseľ, ktorý ho zatkol a slúžil ako hlavný svedok proti nemu. Keď nám novonasťahovaná novinárka Lavander naviac prezradila, že videla dnes poobede ako sa Baltazár celý nahnevaný poneviera okolo domu obete, vyzeralo to, že prípad je uzavretý. Z márnice nám však zavolal patológ Teodor a oznámil nám, že bodné rany boli spôsobené post-morte (teda po smrti). Dokonca obeť nebola zabitá na mieste kde ju našli, bola tam dovlečená, pričom jej bolo vykĺbené rameno. Naviac našiel dve malé popáleniny vo vlasoch, príčinu smrti však ešte nezistil.

Ďalšie podozrenie padlo na manželku zosnulého - Izidoru. Ako sme zistili od Sysľovej bývalej manželky veštice Teodory, agent Syseľ mal uzatvorenú veľkú životnú poistku. To nám naozaj potvrdil bankár Miloš. Vraj sa táto poistka mala rozdeliť medzi manželku Izidoru a brata Serváca. Naviac, bacharka Klotilda bola Izidorina sestra a celý čas pri sebe nosila paralyzér, čo by vysvetľovalo Sysľove popáleniny. Posledný kúsok dôkazu proti Izidore bolo odhalenie mileneckého vzťahu s miestnym fotografom Matiášom. Keď sme boli u neho na návšteve, nechal si zapnutý Facebook a nám sa podarilo nájsť konverzáciu s Izidorkou, kde jej vyznával lásku. A ona ju zjavne opätovala. Nanešťastie nemali sme žiaden lukolapný dôkaz a nevedeli sme ju spojiť s miestom a časom vraždy.

Na policajnú stanicu nás však zavolal komisár Július a oznámil nám, že v dome zosnulého našli bombu, ktorá mala explodovať neskôr večer v deň jeho vraždy. Nehľadali sme teda jedného podozrivého ale rovno dvoch. Skúsili sme sa teda zamerať na záhradkársku súťaž, ktorej sa agent Syseľ zúčastnil deň pred tým a skončil na druhom mieste. U fotografa Matiáša sme si pozreli fotku víťaznej záhradky, ktorá patrila bankárovi Milošovi a ktorá bola v úplne hroznom stave. Zdalo sa podozrivé, že by práve takáto záhradka mala vyhrať.

Opäť sme preto navštívili vešticu Teodoru a tá nás sa spojila s mŕtvym a odhalila, že agent Syseľ bol zabitý v jeho tajnej pracovni. Keď sme sa do nej (na základe informácií od exmanželky) dostali, našli sme ju celú rozhádzanú. Iba na stole ležali dva poháre s čajom. Po preskúmaní miesta činu sme objavili USB kľúč, na ktorom sme našli zvukovú nahrávku ako bankár Miloš podpláca porotcu súťaže aby vyhral. Naviac, fotograf Matiáš videl hádať sa agenta Sysľa s Milošom v predvečer vraždy, po vyhlásení výsledkov.

Miloš mal však perfektné alibi, mali sme teda podozrenie, že si niekoho na vraždu najal. Od Sysľovho brata Serváca sme skutočne zistili, že v parku zahliadol bankára s neznámou osobou. Tú si príliš nevšimol, lebo k nemu bola otočená chrbtom. Videl však, že mala na krku výrazné tetovanie srdca. Od námorníka Baltazára sme zistili, že takéto tetovanie mala známa nájomná vrahyňa preslávená bombami, ktorá vystupovala pod menom Výbuch Citov.

Začali sme teda sledovať krky všetkých, ktorých sme stretli. Novinárka Lavander síce nosila šatku, pri náhodnou poškriabaní sa na krku však odhalila, že to ona je spomínanou nájomnou vrahyňou. Preto sme ju spolu s bankárom Milošom zatkli. Nijak sme sa však neposunuli v hľadaní skutočného vraha agenta Sysľa. Z patalógie sme dostali poslednú správu. Príčinou smrti bol zlomený väz, ktorý unikol pozornosti, lebo si mysleli, že bol spôsobený náhodou počas prenosu mŕtvoly.

Hra skončili a my sme stále nemali všetky odpovede na otázky, ktoré nás trápili. Vedúci nám však vysvetlili, že to vôbec nie je zlé. Ba naopak. Práve tak to malo skončiť. V nasledujúcej hre sme totiž mali pripraviť a zahrať divadielko, ktoré vysvetlí, kto zabil agenta Sysľa, ako to spravil a objasní všetky otvorené otázky. A keď sme niečo nevedeli, tak sme si mali vymyslieť verziu príbehu, o ktorej si myslíme, že je správna.

Príprava divadielok bola veselá. Dohadovali sme sa, kto bude hrať akú postavu, maskovali sa navzájom, aby sme zodpovedali hraným postavám, pripravovali si texty, ktoré budeme rozprávať. Nasledovalo prezentovanie divadielok, kde sa postupne vystriedali všetky družinky a predviedli všemožné verzie Sysľovej vraždy. Od šialených po úplne nereálne. Ako však neskôr vysvitlo, jedna družinka bola prekvapivo blízko.

Keď zahrali divadlo všetky družinky, začalo nás zaujímať ako sa to odohralo v skutočnosti. Vedúci nám to však nechceli prezradiť. Začali sme preto všetci jednohlasne skandovať: "VEDÚCI, DIVADLO! VEDÚCI DIVADLO!". Tí sa to snažili zahrať do outu tým, že nám zahrali nejaký vtip o koze a studni. My sme sa však nedali a vyzývali sme ich ďalej: "VEDÚCI, DIVADLO!". Nakoniec sa teda predsa len rozhodli, že nám to divadlo zahrajú, ale musíme im dať pol hodinu.

Po pol hodine sme sa stretli späť v spoločenskej miestnosti, kde vedúci predviedli pripravené divadlo. Mali to pripravené vcelku dobre. Postupne odprezentovali čo sa stalo z pohľadu všetkých postáv. Ak sa v nejakej scénke vyskytlo viac postáv, táto scénka sa zopakovala z pohľadu každej z nich. Posledný sa rozprával príbeh agenta Sysľa. Sledovali sme jeho príbeh až do osudného poobedia, keď zomrel. Posledná scénka obsahovala agenta Žabu, ktorý zaklopal na dvere agenta Sysľa a vošiel dovnútra. Bolo to jasné, ten špinavec nám zabil veliteľa aby sa nás mohol zbaviť.

Deň 5.

Piaty deň nás zobudili dosť zavčasu a povedali nám, aby sme sa obliekli do smútočného, lebo sa bude konať pohreb agenta Sysľa. Všetci sme sa stretli v spoločenskej, kde na stole ležal mŕtvy Syseľ položený na Československej vlajke. Na uctenie jeho pamiatky sa čítala jeho vskutku dojemná posledná vôľa, v ktorej vzdal posledné zbohom jednak svojej milovanej žene Izidore, ale takisto nám, jeho najnovším agentom. Na konci poprosil, aby sme pustili jeho obľúbenú pesničku, ktorú sme našli na priloženom USB kľúči. Následne si niektorí chalani vyložili zosnulého na plecia a aj s Československou vlajkou ho vložili do vykopaného hrobu (pôvodný účel tejto vykopanej jamy bolo kladenie nového potrubia v škole v prírode), kde sme mu všetci vzdali poslednú úctu a hodili mu na hrob kvietok.

Keď sme sa však vrátili na raňajky, tá zvláštna pesnička stále hrala. A hrala aj celé raňajky. A aj potom. A nikto z vedúcich sa netváril, že by ju chcel v dohľadnom čase vypnúť. Začali sme teda tušiť, že to nebude len tak obyčajná pesnička o abecede, ale že je v nej skytý význam. A vskutku, všimli sme si, že pri niektorých písmenách sa nerýmovalo dvojveršie k nemu prislúchajúce. Niekto ich musel medzi sebou poprehadzovať. Keď sme si vypísali príslušné písmená a pozreli sa ako sa verše na seba odkazujú dostali sme odkaz "ANDUS". Nechápavo sme na to hľadeli.

"Však to je len posunuté "DUŠAN"!", zvolal niekto z našej družinky a už sme sa ponáhľali za Dušanom. Ten nám oznámil, že ako posledný agent z agentúry nebol očipovaný zlým agentom Žabom. Vraj máme vypátrať, ako by sa dali odčipovať očipovaní vedúci. Agent Syseľ nám vraj zanechal dostatok zašifrovaných nápovied k tomu, aby sa nám to podarilo. Dal nám do ruky mapu, balíčky s obedom, nakázal nám aby sme sa poriadne obliekli a poslal nás na ďalšiu šifru.

Čakalo nás riešenie ďalších šifier. Vždy keď sme nejakú vyriešili, dozvedeli sme sa miesto, na ktorom sa nachádzala ďalšia. Šifry boli primerane ťažké, takže sme rýchlo postupovali ďalej. Po zopár šifrách sa hra zrazu zmenila. Začali sme stretať vedúcich, ktorí nám zadávali rôzne úlohy. Napríklad sme si museli zaviazať oči a prejsť cez prekážky v lese. Alebo vyriešiť logickú hádanku, či vytvoriť v lese cestu pre loptu tak, aby sa dokotúľala na určené miesto. Keď sme úspešne splnili úlohu, dozvedeli sme sa jednu časť odčipovacieho procesu. Naviac sme počas cesty museli hľadať po zemi rozsypané puzzle, na ktorých sa nachádzala tajná správa.

Malé úlohy a aj samotná pár kilometrová túra boli zábavné. Malo to však jeden strašidelný okamžik, keď na nás vybehol neznámy chlap so sekerou a kričal na nás, čo tam robíme. Vtedy sme sa len rýchlo pakovali preč.

Trochu neskôr nám zavolal Dušan z chaty a povedal, že agent Žaba sa vydal za nami. Museli sme sa preto začať ponáhľať, aby nás náhodou nedostihol. V niektorých momentoch sme ho zahliadli v ďialke a vtedy sme zvykli trochu pobehnúť, aby sme vzdialenosť zväčšili.

Keď sme sa dostali na chatu, spojili sme sa všetky družinky a spolu sme poskladali puzzle a dali dokopy všetky informácie o odčipovávaní vedúcich. V spoločenskej sa zrazu objavil ten chlapík so sekerou, ako však vysvytlo, bol to len externý vedúci, ktorý sa na nás prišiel pozrieť na posledný deň. Mali sme všetky informácie, vedeli sme ako vedúcich odčipovavať, všetko bolo pripravené na to, aby sme porazili zlého agenta Žabu. Prišiel moment zúčtovania.

Vyšli sme von. Všade už bola tma. Svietili iba reflektory vedúcovského auta. V rukách sme mali pripravené vajíčka potrebné na odčipovanie. Pred nami všetci vedúci opantaní svojimi čipmi. Zrazu zaútočili na agenta Žabu a očipovali aj jeho. Čipy sa stali autonómnymi, bolo ich treba zastaviť. Rozbehli sme sa proti nim. Museli sme ich od seba oddeliť. Nebolo to také ľahké, ako by ste si mysleli. Bolo ich veľa a urputne sa bránili. Nás však bolo viac. Postupne sme ich zdvíhali do vzduchu, vyzúvali, dávali im dole ponožky, rozbíjali vajce na hlave, obliekali ponožky na ruky, natierali nohy krémom na ruky, kultivovane im nadávali. Všetko, čo bolo treba k úspešnému odčipovaniu. Nakoniec sme k ich krkom priložili mechanické zariadenie slúžiace na vybratie čipu a bolo to. Zopakujte tento postup osemkrát a za zhruba hodinu sme úspešne odčipovali všetkých vedúcich. Žaba ležal porazene na zemi. Konečne.

A zrazu bol koniec sústredenia, ostával nám už len posledný večer. Všetci sme sa stretli v spoločenskej miestnosti. Tam prebehlo vyhodnotenie celého sústredenia. Vedúci nám poďakovali, akí úžasní sme boli, odovzdali ceny víťazom UFO a PRASK. Nakoniec vyhlásili víťazov celosústredkového boja družiniek, do ktorého sa rátali športy a hry a my sme si mohli zobrať kofolu, kompót a sladkosti, ktoré pre nás vedúci pripravili. A kopec hranoliek.

A zostávala posledná noc. Cez ktorú sa samozrejme nespí... No nie tak úplne. Ale niektorí z nás vydržali naozaj dlho. Popri tom sme sa samozrejme hrali, pozerali videá, hrali na gitare, spievali a snažili sa nemyslieť, že zajtra končí sústredenie. Posledný večer ako sa patrí.

Deň 6.

A nastal deň odchodu. Všetci, pomerne nevyspatí, sa tmolili chatou a snažili sa zbaliť svoje veci. Tie čo neboli ich dali do strát a nálezov, kde si ich snáď niekto našiel. A potom sme pomáhali vedúcich s upratovaním spoločných priestorov a aj našich izieb.

Ani sme sa nenazdali, brali sme si obedové balíčky a nastupovali na autobus do Trnavy, kde sa všetci rozídeme. Na stanici sme sa postupne každý z každým osobne rozlúčili. Žartovali sme o veciach, ktoré sme spolu zažili a sľubovali si, že sa stretneme na ďalšom sústredení. Veď stačí len riešiť.

Bol to neskutočný zážitok, týždeň plný prekvapení, nezvyčajných hier a nových vedomostí. A hlavne plný množstva skvelých ľudí, ľudí s ktorými som si rozumel, s ktorými som sa mal vždy o čom rozprávať a na čom sa smiať.

Už sa teším na ďalšie sústredenie.